Henri Barbusse sa narodil 17. mája 1873 vo francúzskom meste Asnires,
ležiacom neďaleko Paríža. Knižne debutoval v roku 1895 symbolistickou
zbierkou básni Les Pleureuses (Plačky). Po skončení štúdia literatúry a
filozofie pracoval na tlačovom úrade ministerstva vnútra, odkiaľ prešiel
v roku 1897 do časopisu La Grande Revue, do ktorého prispieval
divadelnými kritikami. Po románe Les Suppliants (Prosebníci, 1903)
zaujal kritikov aj verejnosť naturalistickým románom L´Enfer (Peklo) z
roku 1908. V rokoch 1911 – 1914 spolupracoval s denníkom Le Matin.
V roku 1914 po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel vo veku 41 rokov
dobrovoľne na front. Otrasné vojnové skúsenosti sa stali jeho hlavným
zdrojom pri písaní románu Oheň (Le Feu), ktorý vyšiel v roku 1917. Román
sa považuje za prvý protivojnový román, v ktorom Barbusse opísal v 24
kapitolách utrpenie bojového družstva počas prvej svetovej vojny v
zákopoch francúzsko-nemeckého frontu.
Stal z neho zapálený kritik militarizmu a ešte v roku 1917 spoluzakladal
Republikánske združenie frontových vojakov. So spisovateľom Romainom
Rollandom založil protivojnové hnutie a tiež časopis s názvom Clarté
(Jasno), pričom rovnako sa volá aj jeho román z roku 1919.
V roku 1923 sa stal členom Komunistickej strany Francúzska a o tri roky
neskôr aj literárnym šéfredaktorom ľavicového denníka L´Humanité. Často
cestoval do Sovietskeho zväzu a z týchto ciest napísal viacero
reportáží. Ovládal esperanto a patril k veľkým propagátorom tohto
umelého jazyka.
Henri Barbusse zomrel 30. augusta 1935 v Moskve počas jednej zo svojich
ciest po Sovietskom zväze. Pochovaný je na známom parížskom cintoríne
Pre Lachaise.